Výstava (mikro)teritória nekonečna prepája tvorbu Eriky Szőke a Michaely Šuranskej, ktoré uvažujú nad podobou mikro a makro svetov, ich súvzťažnosťou, vzájomným ovplyvňovaním i kolíziou. V malých príbehoch nachádzajú tie veľké a naopak. Vo fragmentoch neživého aj živého sveta mapujú štruktúry budujúce hviezdy, hmloviny, galaxie i celý vesmír. (Mikro)teritóriá nekonečna skúmajú príbehy, ktoré sa nepohybujú len lineárne a vpred ako veľké naratívy (prevažne patriarchálnych) dejín, pohľadov, ilúzií a vízií. Sprítomňujú a uvoľňujú miesta naratívom a činiteľom okrajovým, nie vždy viditeľným či jasne definovaným. Domov, kuchyňa, záhrada, ruina, ľudská (občas vyhorená) myseľ sa môžu stať miestom impulzov prehodnocovania starých štruktúr, rodiskom nových zábleskov, teritórií a prenesene i hviezd. Výstava v Staromestskej galérii Zichy prináša viac perspektív a zorných uhľov, keď je podstatné skôr to, kto sa pozerá, ako na čo konkrétne. Kým Erika Szőke osciluje na pomedzí autorskej experimentálnej fotografie a objektu, vizuálneho umenia a vedeckých princípov, Michaela Šuranská experimentuje s maľbou a jej prelamovaním do priestoru vo forme subjektívnej archeológie budovanej na filozoficko-sociologických problematikách. Intervencia (mikro)teritóriá nekonečna obsahuje individuálne polia skúmaného, ale i príbuzné pohľady oboch vystavujúcich. Vznik diel autorky Eriky Szőke podporil formou štipendia Kult Minor – fond na podporu kultúry národnostných menšín.