Keď zaznie meno Patrície Koyšovej, väčšine sa vybavia kultivované, no zároveň nekonvenčné abstraktné maľby vytvárané pomocou kompresora a airbrusha. V záplave svetových abstraktných maliarov, a v menšom meradle aj slovenských, si dokázala vybudovať vlastný, nezameniteľný výtvarný jazyk. Jazyk, ktorý si získal množstvo priaznivcov. V poslednom období pod vplyvom rôznych životných zmien začala iným spôsobom prežívať pochybnosti, nádeje, radosť aj napätie, ktoré prichádza pri hľadaní pravdy v umení a pravdy v sebe samej. Na vyjadrenie týchto emócií jej už nestačili nástroje, ktoré dovtedy používala. Siahla po lanách. Namáčala ich do farby a vytvárala nimi veľkoformátové plátna. Švihala nimi, udierala do plátna, niekedy až s takou intenzitou, že laná bolestivo zasiahli aj jej vlastné telo. Hrubé laná spletené z množstva menších vlákien akoby symbolizovali spletitosť ľudských osudov.