Názov výstavy odkazuje na filmový cyklus Haruna Farockiho, v ktorom skúmal využitie herných simulácií pri výcviku amerických vojakov. Farocki ukázal, že simulácia nefunguje ako únik od reality, ale ako jej forma — miesto, kde sa vzorce správania a rozhodovania formujú ešte predtým, než sa telo ocitne v skutočnom konflikte. V ére dronových konfliktov a diaľkovo ovládaných zbraňových systémov sa bojisko premenilo na operatívne pole obrazov. Násilie je sprostredkované rozhraniami, ktoré ho transformujú na sekvencie rozhodnutí — logiku formálne neodlíšiteľnú od hry. Obrazovka rámujúca cieľ a obrazovka rámujúca hru sú čoraz častejšie tou istou obrazovkou. Výstava prináša do dialógu dvoch maliarov. Jakub Strýček čerpá z estetiky videohier: jeho plátna evokujú prostredia simulácie a fragmentované perspektívy, v ktorých sa subjekt rozkladá na navigovateľné pozície. Denis Braun pracuje s ikonografiou vojny, so zbraňami, krajinou a telom vstrebávaným do systémov sledovania a zásahu. Jeho obrazy presahujú jednotlivé plátna: figuratívne motívy, abstraktné plochy a náznaky násilia koexistujú v stave permanentnej kontaminácie. Vážne hry nie je výstava o vojne v ilustratívnom zmysle. Je to výstava o obraze ako mieste, kde sa hranica medzi hrou a konfliktom produkuje ako podmienka toho, ako vnímame a rozumieme svetu. V oboch prípadoch maľba funguje ako rozhranie, rovnako ako obrazovky, cez ktoré vojaci sledujú pohľady dronov.